Od tragédie Hillsborough uplynulo 30 rokov

Autor: Martin Kips | 15.4.2019 o 21:42 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  68x

Článok venovaný trom najväčším nešťastiam na britských futbalových štadiónoch: Ibrox 1971, Bradford 1985, Hillsborough 1989.   

2. 1. 1971, Ibrox Park, Glasgow

So žiadnym futbalovým stánkom na svete sa nespája toľko nehôd a tragédií ako s Ibrox Parkom, štadiónom Glasgow Rangers.

Prvá nešťastná udalosť sa tam stala v dobe, keď bol profesionálny futbal ešte len v plienkach. Turnaj British Home Championship bol v roku 1902 vôbec prvým, na ktorom hrali tímy Anglicka a Škótska v jedenástkach zostavených výlučne z profesionálnych hráčov. Práve títo dvaja veční rivali sa proti sebe postavili v glasgowskom finále.

68 tisíc divákov sledovalo súboj najlepších národných tímov na svete, keď sa zrazu po šiestich minútach hry zrútila drevená časť západnej tribúny. V jednom zo sektorov na státie zostala obrovská diera, cez ktorú sa prepadli stovky fanúšikov. 12-metrový pád zabil dvadsaťpäť ľudí a ďalších päťsto bolo zranených. 

V 60. rokoch sa vyskytlo viacero problémov súvisiacich so schodiskom č. 13 pri východnej tribúne. V roku 1961 tam dav valiaci sa zo zápasu utlačil dvoch ľudí na smrť. V rokoch 1967 a 1969 došlo na tom istom mieste k ďalším nehodám. Klub vynaložil nemalé peniaze na zvýšenie bezpečnosti, no 2. januára 1971 sa všetky doterajšie opatrenia ukázali ako neúčinné.

80 tisíc fanúšikov sa v nehostinnom januárovom počasí prišlo pozrieť na najväčší škótsky futbalový sviatok – slávne Old Firm derby medzi katolíkmi zo Celticu Glasgow a protestantmi z Rangers.

Hráči Celticu v tom čase dominovali škótskemu futbalu. Na prelome 60. a 70. rokov vyhrali 9-krát po sebe majstrovský titul a Rangers boli na čele s legendárnym kapitánom Johnom Greigom odhodlaní túto sériu zastaviť.

Nikto z aktérov stretnutia nemohol tušiť, že v ten deň nebude výsledok zápasu podstatný.

Do 89. minúty bolo všetko v poriadku. Bezgólový stav upravil na samom konci hracieho času drobný, no mimoriadne šikovný krídelník Celticu Jimmy Johnstone. Priaznivci Rangers, ktorí mali v hľadisku značnú prevahu, sa znechutení priebehom stretnutia začali poberať smerom k východom. Zápas stále neskončil.

V nadstavenom čase skóroval z priameho kopu domáci útočník Colin Stein a vyrovnal na 1:1. Burácajúci fanúšikovia sa húfne pobrali smerom von zo štadióna. Mohutný dav sa tlačil cez zastarané schodisko č. 13. Zábradlie pod enormným náporom povolilo a viacerí ľudia neudržali rovnováhu. Uprostred davu sa nedalo spomaliť a už vôbec nie otočiť. Spustila sa tak reťazová reakcia. Diváci sa na seba navalili, na niektorých miestach ležali v kopách vysokých dva metre. Tí, ktorí boli celkom naspodku, nemali šancu na prežitie. 66 ľudí sa zadusilo. 

Vtedajší manažér Rangers Willie Waddell prebral za tragédiu zodpovednosť. Postaral sa o to, aby sa Ibrox Park v nasledujúcich rokoch premenil na jeden z najbezpečnejších štadiónov v Európe. V celej Veľkej Británii boli sprísnené bezpečnostné pravidlá, no máloktoré kluby podnikli podobné opatrenia ako Rangers. Tribúny na státie s úzkymi vchodmi boli aj naďalej bežnou záležitosťou. A bol tu ešte jeden problém: drevené konštrukcie štadiónov.

11. 5. 1985, Valley Parade, Bradford

Anglický klub Bradford City zažíval v roku 1985 jednu z najúspešnejších sezón v histórii. Suverénne viedol v tretej divízii a prvý raz po takmer päťdesiatich rokoch sa mu podarilo postúpiť do druhej ligy.

Posledný zápas proti Lincoln City, naplánovaný na 11. mája, sa preto mal niesť vo veselom duchu. Na domácom štadióne Bradfordu Valley Parade bol zaznamenaný rekordný počet divákov. Z viac než 11 tisíc priaznivcov bolo zhruba tritisíc na dvojposchodovej hlavnej tribúne. Horná časť bola určená na státie a spodná, oddelená betónovým múrom, na sedenie. Pre zastaranú drevenú konštrukciu bola tribúna označovaná za nebezpečnú, no rozsiahla prestavba musela počkať minimálne do leta. 

Nadšení fanúšikovia Bradfordu pred výkopom sledovali, ako kapitán Peter Jackson dvíha nad hlavu trofej pre víťaza ligy. Na rekonštrukciu zastaraného štadióna nikto z nich nemyslel.

Po štyridsiatich minútach zápasu nepadol ani jeden gól. Jeden z domácich hráčov vhadzoval, keď si komentátor John Helm zrazu všimol dym v rohu hlavnej tribúny. Jeden z divákov chcel totiž uhasiť cigaretu, avšak tá skĺzla cez štrbinu pod sedadlami do útrob štadióna. Diváci sa naďalej venovali zápasu a dym vychádzajúci z nahromadeného odpadu pod sedadlami nebrali vážne. Po minúte sa od ohňa chytila drevená konštrukcia. Helm spozoroval plamene na hlavnej tribúne a kamera sa namiesto diania na ihrisku začala sústrediť na šíriaci sa oheň. Diváci utekali na všetky strany. Väčšina z nich okamžite zamierila do spodných sektorov na sedenie a odtiaľ na hraciu plochu, čo prinútilo rozhodcu Normana Glovera prerušiť zápas. Polícia spustila evakuáciu hľadiska a väčšina ľudí stihla včas uniknúť na ihrisko. Drevené stĺpy a strecha nekládli ničivému ohňu žiaden odpor. Za štyri minúty zachvátili plamene celú hlavnú tribúnu. Fanúšikovia, ktorí inštinktívne pribehli k východom z jednotlivých sektorov, s hrôzou zistili, že cez zatvorené turnikety sa nebudú môcť všetci pretlačiť. Dezorientovaná masa ľudí obkolesená hustým dymom sa snažila preraziť východy, ktoré z nepochopiteľných dôvodov zostali zatarasené. Príslušníci polície odviedli obdivuhodnú prácu pri odvádzaní divákov do bezpečných častí štadióna. Veľa fanúšikov pomohlo pri kriesení zranených.

Obrovský požiar si vyžiadal svoje obete. Množstvo ľudí bolo neskôr nájdených na vrchu tribúny, kde sa nachádzali turnikety. Niekoľko starších divákov zahynulo sediac na svojich miestach. Kamera na trávniku zachytila muža zajatého od hlavy po päty v plameňoch. Skupina ľudí ho pomocou vlastných kabátov hasila, no muž neskôr na následky rozsiahlych popálenín zomrel.

Pri požiari na Valley Parade prišlo o život 56 ľudí, 265 bolo zranených a mnohí ďalší utrpeli psychickú ujmu.

15. 4. 1989, Hillsborough Stadium, Sheffield

Pohár futbalovej asociácie FA je jednou z najvýznamnejších futbalových súťaží v Anglicku a rozhodujúce zápasy vždy prilákajú pozornosť desiatok tisícov divákov. Finále a semifinále tejto súťaže sa v dnešnej dobe každoročne hrávajú na Wembley. Pred rekonštrukciou národného štadióna sa však v Londýne uskutočňovalo len finálové stretnutie a o účasť v ňom bojovali tímy v iných anglických veľkomestách.

Pre semifinálový súboj medzi Liverpoolom FC a Nottinghamom Forest v roku 1989 bol určený štadión Hillsborough v Sheffielde. 15. apríla sa tam zišlo vyše 53 tisíc priaznivcov oboch klubov, ktorí sa v krásnom slnečnom počasí nevedeli dočkať futbalového zápasu.

Pre fanúšikov Liverpoolu bola vyhradená najmenšia tribúna Leppings Lane, hoci mali v ten deň značnú prevahu. Desaťtisíc divákov s lístkami do sektorov na státie tak muselo prejsť cez sedem turniketov. Išlo to veľmi pomaly a pred bránami štadióna sa začal tvoriť tlak, ktorý vyvrcholil osem minút pred výkopom stretnutia. Tisícky ľudí stále nemali skontrolované lístky a nápor stále vzrastal.

Nový a neskúsený veliteľ polície David Duckenfield bol zodpovedný za bezpečný priebeh zápasu. Namiesto upokojenia situácie a odloženia výkopu nariadil otvorenie brány C. Obrovská masa fanúšikov sa natlačila do tunela vedúceho na Leppings Lane. Príslušníci polície na plnej čiare zlyhali. Nedokázali ľudí usmerniť a prerozdeliť do jednotlivých častí tribúny. Drvivá väčšina sa tak cez tunel natlačila do dvoch ohradených sektorov, zvyšné dva boli takmer prázdne. Napriek všetkému medzitým na trávniku odštartoval zápas.

Sektor č. 3 sa po chvíli tak preplnil, že niektorí diváci začali preliezať do susedných častí a iných vytiahli do bezpečia fanúšikovia z horného poschodia. V domnienke, že ide o chuligánov snažiacich sa vtrhnúť medzi hráčov na ihrisku, zastavili policajti ľudí snažiacich sa preliezť ohrady oddeľujúce Leppings Lane od hracej plochy. Nápor nezvládla jedna zo železných ohrád v treťom sektore. Policajti stále nevenovali ľuďom uväzneným medzi davom a bariérami žiadnu pozornosť. Až po šiestich minútach na pokyn jedného z policajtov rozhodca prerušil hru. Bolo už neskoro.

Na Leppings Lane, dnes známej ako ulička smrti, utrpeli 96 ľudia smrteľné zranenia. Toto číslo by bolo omnoho menšie, keby na miesto včas dorazil dostatočný počet sanitiek. K tribúne sa dostali len dve. Policajti nezmyselne vytvorili blokádu medzi časťami vyhradenými pre fanúšikov jednotlivých tímov. Iba sa prizerali, ako ľudia, ktorí vyviazli bez zranení, podávajú prvú pomoc a využívajú reklamné pútače ako provizórne nosidlá. Po tragédii sa policajný zbor na čele s Duckenfieldom snažil vytvoriť príbeh o opitých a nedisciplinovaných fanúšikoch, na ktorých hádzali všetku vinu. Písomné výpovede ľudí o neschopnosti polície boli neskôr upravené alebo úplne prekrútené. Vymyslenú verziu o chuligánoch publikovalo aj bulvárne periodikum The Sun. Neskoršie vyšetrovania potvrdili, že 15. apríla 1989 na štadióne Hillsborough fatálne zlyhala predovšetkým polícia, no ani 30 rokov po tragédii sa rodiny fanúšikov nedočkali úplnej spravodlivosti.

Justice for the 96. YNWA.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Kremeľ si už s antisemitizmom neškrtne, na Ukrajine vyhral ruskojazyčný Žid

Zelenskyj je populárny aj v Rusku.

Podcast Pozeráme Game of Thrones

Zhrnutie Game of Thrones: Konečne vieme, čo chce Nočný kráľ (2. časť 8. série)

Aká bola druhá epizódy Hry o Tróny.


Už ste čítali?